DREVENÝ CHRÁM SVÄTÉHO APOŠTOLA A EVANJELISTU LUKÁŠA V KRIVOM

Chrám, ktorého príbeh sa začal pred stáročiami

Drevený gréckokatolícky chrám svätého apoštola a evanjelistu Lukáša patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky obce Krivé. Je národnou kultúrnou pamiatkou a zároveň zostáva živým miestom modlitby, slávenia svätej liturgie a odovzdávania viery z generácie na generáciu.

Dnešná podoba chrámu sa spája predovšetkým s rokom 1826. Jeho príbeh však siaha oveľa hlbšie do minulosti.

Po stáročia sa tu stretávali ľudia z Krivého, aby prijímali sviatosti, počúvali Božie slovo, slávili svätú liturgiu, krstili svoje deti, sobášili sa, lúčili sa so svojimi zosnulými a prosili Boha o požehnanie pre svoje rodiny a obec.

Chrám preto nie je iba historickou stavbou. Je svedkom života generácií ľudí, ktorí v ňom hľadali Boha.

KRIVÉ – OBEC S DLHOU HISTÓRIOU

Obec Krivé vznikla pravdepodobne v 14. storočí v súvislosti s osídľovaním na nemeckom, resp. nemeckom osadníckom práve. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1406.

V historických prameňoch sa v priebehu stáročí objavujú názvy Kriwá, Kriwe, Kriwa či maďarské Sárosgörbény.

Život obce bol po stáročia spätý s krajinou pod Busovom, s poľnohospodárstvom, chovom dobytka a prácou na pôde.

S dejinami Krivého je úzko spojená aj jeho gréckokatolícka tradícia. V roku 1777 je v súvislosti s obcou doložený gréckokatolícky kňaz Ján Nižalovský.

Dejiny obce a dejiny chrámu preto nemožno od seba oddeliť. Chrám bol po stáročia prirodzeným duchovným centrom života miestneho spoločenstva.

CHRÁM STARŠÍ NEŽ ROK 1826

Rok 1826 je jedným z najdôležitejších dátumov v dejinách dnešného chrámu. Nemusí však znamenať úplný začiatok sakrálnej stavby na tomto mieste.

Historické údaje uvádzajú, že v Krivom stál starší chrám už v roku 1717, resp. 1718.

Mimoriadne zaujímavé svedectvo prináša historik Ján Novák vo svojej publikácii Zachované dedičstvo pod Busovom. Podľa jeho údajov boli pri prestavbe v roku 1826 zo staršej stavby ponechané pôvodné bočné steny.

Ak toto svedectvo zodpovedá skutočnému stavebnému vývoju chrámu, potom dnešná stavba nemusí byť úplne novou stavbou z roku 1826.

V jej drevenej konštrukcii mohli zostať zachované časti staršieho chrámu.

Rok 1826 preto môžeme chápať ako významnú prestavbu a novú etapu života staršieho chrámu, nie nevyhnutne ako úplný začiatok jeho dejín.

EVANJELIÁR Z ROKU 1709

K ešte staršej minulosti nás privádza vzácny evanjeliár z roku 1709, ktorý sa zachoval v súvislosti s chrámovým prostredím.

Rok 1709 je osem rokov starší než historicky uvádzaný rok 1717/1718.

Samotný evanjeliár však nie je dôkazom, že dnešný chrám alebo jeho predchodca stál v Krivom už v roku 1709.

Je však významným svedectvom o tom, že v tomto prostredí existoval liturgický život a spoločenstvo, ktoré používalo bohoslužobné knihy už na začiatku 18. storočia.

Otázka ešte staršieho pôvodu chrámu preto zostáva zaujímavou historickou témou.

1709 → 1717/1718 → 1826

Tri dátumy, ktoré nás vedú čoraz hlbšie do minulosti.

ROK 1826 – VEĽKÁ PRESTAVBA

V roku 1826 prešiel chrám významnou prestavbou. S týmto obdobím súvisí nový stavebný vývoj chrámu, ktorý sa v podstatných črtách zachoval až do novších čias.

Jedným z dokladov tejto etapy je aj zvon s letopočtom 1826, ktorý sa spája s prestavbou chrámu.

Stavba tak počas 19. storočia získala podobu, ktorú neskôr zachytili historické kresby a fotografie.

CHRÁM ZACHYTENÝ V ROKU 1879

Mimoriadne cenné historické svedectvo

Jedným z najcennejších dokumentov o chráme je odborná pamiatková dokumentácia z roku 1879.

Dňa 29. augusta 1879 bol chrám v Krivom podrobne zakreslený a opísaný v rámci vtedajšieho pamiatkového prieskumu.

Dokument je označený:

„A KRIVEI G. E. FATEMPLOM“

(Krivský gréckokatolícky drevený chrám)

a zároveň uvádza príslušnosť k:

SÁROS MEGYE – ŠARIŠSKÁ ŽUPA

Dokumentácia je spojená s menom významného uhorského historika umenia, architekta a pamiatkara Viktora Myskovszkého (Myskovszky Viktor). Jeho meno a podpis sa nachádzajú priamo na dokumente.

AKO VYZERAL CHRÁM PRED TAKMER 150 ROKMI?

Myskovszkého kresba nám zachovala jedinečný obraz chrámu z roku 1879.

Vidíme na nej drevenú zrubovú stavbu, mohutnú západnú vežu, strešnú konštrukciu a menšie vežičky zakončené výraznými cibuľovitými prvkami. Súčasťou dokumentácie je aj pôdorys chrámu s vyznačenými rozmermi.

Nejde iba o umeleckú kresbu. Je to odborný historický záznam skutočného stavu stavby v konkrétnom roku.

Chrám bol vtedy už 53 rokov po prestavbe z roku 1826.

Vďaka dokumentu z roku 1879 môžeme porovnávať stavbu zachytenú pred takmer 150 rokmi s chrámom, ktorý poznáme dnes.

OD KRESBY K FOTOGRAFII

Po roku 1879 máme čoraz viac možností sledovať históriu chrámu aj prostredníctvom fotografií.

Fotografie z 20. storočia nám ukazujú nielen samotný chrám, ale aj jeho postupné zmeny. Vidíme na nich stav strechy, dreveného opláštenia, veže, vstupov, oplotenia i bezprostredného okolia.

Každá fotografia je malým oknom do konkrétnej doby.

CHRÁM OKOLO ROKU 1922

Fotografie približne z obdobia okolo roku 1922 zachytávajú chrám ešte pred veľkými zmenami, ktoré prinieslo 20. storočie.

Na stavbe je dobre viditeľná tradičná drevená konštrukcia a charakteristická silueta chrámu s dominantnou vežou.

Fotografia je zároveň vzácnym dokumentom o vtedajšom vzhľade celého areálu. Okolie chrámu bolo jednoduché a bez dnešnej úpravy, stavba však stále tvorila prirodzenú dominantu krajiny.

CHRÁM OKOLO ROKU 1950

Fotografie z obdobia približne okolo roku 1950 ukazujú ďalšiu dôležitú etapu.

Chrám mal v tom čase plechovú strechu. Na fotografiách je dobre viditeľný kontrast medzi novším kovovým pokrytím strechy a starým dreveným opláštením stien.

Drevené prvky už boli vystavené desaťročiam dažďa, snehu, vetra a slnka. Napriek tomu si chrám zachovával svoju charakteristickú historickú podobu.

ROK 1957 – FOTOGRAFIE H. RUTTKAYOVEJ

Mimoriadne cenný fotografický súbor pochádza z roku 1957.

Fotografie sú označené menom H. Ruttkayová a zachytávajú chrám z viacerých strán.

Na fotografiách je jasne viditeľná plechová strecha, mohutná drevená zrubová konštrukcia, veža a jednoduché oplotenie areálu.

Jedna fotografia zachytáva chrám z bočnej strany v širokom pohľade s krajinou za ním. Ďalšia ukazuje opačnú stranu stavby a jej drevené šindľové opláštenie.

Tieto fotografie sú cenné aj preto, že umožňujú sledovať technický stav drevenej stavby v polovici 20. storočia.

ROKY 1960 – 1967

Fotografie z približne 60. rokov 20. storočia ukazujú chrám v ďalšej etape jeho existencie.

Stavba si zachováva svoju základnú historickú podobu, no zároveň vidíme stopy postupného starnutia drevených častí.

Fotografia z roku 1967 zachytáva chrám v širšom pohľade na krajinu a dokumentuje jeho pôsobenie v priestore obce.

Tieto fotografie dnes predstavujú nielen dokumentáciu pamiatky, ale aj historický obraz samotného Krivého a jeho krajiny.

VSTUP DO VEŽE

Z historických fotografií a zachovaných stavebných riešení možno vidieť aj zaujímavý detail.

Vstup do veže chrámu bol riešený z troch strán.

Toto riešenie patrí medzi zaujímavé stavebné detaily chrámu a ukazuje, že veža nebola iba výrazným architektonickým prvkom, ale mala aj svoje praktické vnútorné usporiadanie.

Historické fotografie nám umožňujú tento detail vnímať v kontexte pôvodnej podoby stavby.

DREVO, KTORÉ PREŽILO GENERÁCIE

Drevené steny chrámu sú jedným z najpôsobivejších svedectiev jeho veku.

Na starých fotografiách môžeme pozorovať spôsob ochrany drevených stien, ktoré boli po desaťročia vystavené poveternostným podmienkam.

Drevo postupne tmavlo, menilo svoju štruktúru a nieslo na sebe stopy času.

Práve tieto stopy však dnes vytvárajú jedinečný historický charakter chrámu.

CHRÁM AKO SVEDOK ČASU

Keď porovnáme kresbu z roku 1879 s fotografiami z obdobia okolo 1922, z rokov okolo 1950, s fotografiami H. Ruttkayovej z roku 1957, so zábermi zo 60. rokov a s fotografiou z roku 1967, vidíme jednu pozoruhodnú skutočnosť:

Chrám sa menil, ale jeho základná identita zostala zachovaná.

Menila sa strecha.
Menilo sa opláštenie.
Menilo sa oplotenie.
Menilo sa okolie.
Menili sa ľudia.

Ale drevené jadro chrámu zostávalo miestom modlitby.

VNÚTRI SA UKRÝVA OVEĽA STARŠÍ PRÍBEH

Najväčšiu umeleckú hodnotu chrámu predstavuje jeho vzácny interiér.

Štvorradový ikonostas spája diela z viacerých období.

V jeho hlavnom rade sa nachádzajú kráľovské dvere s medailónmi evanjelistov a výjavmi Zvestovania a ikony svätého Mikuláša, Bohorodičky Hodigitrie, Krista Učiteľa a svätého Lukáša zo začiatku 18. storočia.

Ďalšie časti ikonostasu pochádzajú zo 17. a 18. storočia.

Niektoré vzácne ikony sú však ešte staršie.

IKONY, KTORÉ PAMÄTAJÚ 16. STOROČIE

V chráme sa zachovalo niekoľko vzácnych ikon, ktorých vznik sa kladie do konca 16. storočia:

• Bohorodička Hodigitria s pochvalou

• Spasiteľ s nebeskými silami

• svätý archanjel Michal

• Krst Krista v Jordáne – Bohozjavenie

• Deésis

• ďalšie staršie ikony a kríže.

Tieto diela patria medzi najcennejšie umelecké pamiatky chrámu.

Ich prítomnosť zároveň otvára ďalšiu zaujímavú otázku:

Odkiaľ tieto staršie ikony pochádzajú?

Niektoré mohli byť súčasťou staršieho chrámového zariadenia. Ak by sa podarilo jednoznačne preukázať ich pôvod, mohli by priniesť ďalšie poznatky o dejinách sakrálneho života v Krivom.

BOHORODIČKA HODIGITRIA

Jednou z najstarších a najvzácnejších ikon je Bohorodička Hodigitria s pochvalou.

Bohorodička ukazuje na svojho Syna – Krista.

Samotné slovo Hodigitria znamená „Tá, ktorá ukazuje cestu“.

Ikona tak svojím posolstvom pripomína základné smerovanie kresťanského života:

pozerať na Krista a nechať sa ním viesť.

SPASITEĽ S NEBESKÝMI SILAMI

Ďalšia vzácna ikona predstavuje Krista sediaceho na tróne s otvoreným evanjeliárom.

Kristus je obklopený nebeskými mocnosťami a symbolmi evanjelistov.

Je predstavený ako Pán a Spasiteľ, ktorého slovo je stredobodom života Cirkvi.

SVÄTÝ ARCHANJEL MICHAL

Medzi starobylými ikonami sa nachádza aj svätý archanjel Michal.

Je predstavený ako nebeský ochranca a bojovník, ktorý stojí na strane Božej pravdy.

Jeho prítomnosť je významná aj vzhľadom na živú úctu k svätému archanjelovi Michalovi v tomto regióne.

KRST KRISTA V JORDÁNE

Vzácnym dielom je aj ikona Krstu Krista v Jordáne – Bohozjavenia.

Zobrazuje okamih, v ktorom sa pri Kristovom krste zjavuje tajomstvo Najsvätejšej Trojice.

Aj táto ikona sa datuje do konca 16. storočia.

DEÉSIS – KRISTUS UPROSTRED PROSBY

Medzi staršími ikonami sa nachádza aj Deésis – Kristus uprostred Bohorodičky, svätého Jána Krstiteľa a nebeských príhovorcov.

Grécke slovo Deésis znamená prosbu alebo príhovor.

Ikona pripomína, že človek nestojí pred Bohom sám, ale Cirkev sa za neho modlí a prihovára.

EVANJELIÁR Z ROKU 1709

Jedna kniha – jedno mimoriadne svedectvo

Medzi najzaujímavejšie pamiatky spojené s chrámom patrí evanjeliár z roku 1709.

Keď dnes stojíme v chráme, ktorého dnešná podoba sa spája s rokom 1826, táto kniha nám pripomína, že duchovný život miestneho spoločenstva má korene ešte hlbšie.

Evanjeliár prežil svojich pôvodných čitateľov. Ich mená možno nepoznáme a ich každodenný život si dnes vieme predstaviť iba veľmi vzdialene.

Ale kniha, ktorú držali vo svojich rukách, zostala.

A dodnes vydáva svedectvo o viere ľudí, ktorí žili v tomto kraji pred viac ako tromi storočiami.

NAJVÄČŠÍ POKLAD JE SKRYTÝ VO SVÄTOSTÁNKU

Všetky historické predmety, ikony, obrazy, knihy i samotná drevená stavba majú veľkú umeleckú a historickú hodnotu.

Pre veriaceho človeka je však najväčším pokladom tohto chrámu Eucharistia – Kristus skutočne prítomný vo Sviatosti vo svätostánku.

K nemu smeruje všetko, čo sa v chráme nachádza.

Ikony ukazujú na Krista.
Ikonostas odhaľuje tajomstvo nebeského Kráľovstva.
Evanjelium o ňom hovorí.
Zvony zvolávajú ľudí k modlitbe.

A v Eucharistii je Kristus skutočne prítomný medzi svojím ľudom.

Preto tento chrám nie je iba múzeom minulosti.

JE ŽIVÝM CHRÁMOM.

CHRÁM, KTORÝ PREŽIL 20. STOROČIE

Historické fotografie nám pripomínajú, že zachovanie dreveného chrámu nikdy nebolo samozrejmosťou.

Drevo potrebuje neustálu starostlivosť. Strecha musí chrániť stavbu pred vodou a snehom, drevené steny pred vlhkosťou a veža potrebuje pravidelnú údržbu.

Každá generácia preto musela urobiť niečo pre to, aby chrám mohla odovzdať tej ďalšej.

Fotografie z rokov 1922, približne 1950, 1957, 1960 a 1967 dnes pripomínajú jednotlivé etapy jeho života.

OD PLECHOVEJ STRECHY K DNEŠNEJ PODOBE

Jedným z najviditeľnejších prvkov, ktoré sa počas 20. storočia menili, bola strecha chrámu.

Na fotografiách z polovice 20. storočia vidíme plechovú strechu.

Strecha bola počas života chrámu viackrát upravovaná a obnovovaná podľa potrieb stavby a možností doby.

Tieto zmeny nie sú iba technickými detailmi. Sú súčasťou príbehu toho, ako sa jednotlivé generácie snažili zachovať starú drevenú stavbu.

OD ROKU 1965 – ĎALŠIE OPRAVY A ZÁCHRANA

Chrám počas svojej existencie prešiel viacerými opravami.

V rokoch 1965 – 1970 bol opravovaný.

V roku 2003 boli obnovené jeho základy a v roku 2006 bola opravená veža.

Od roku 2011 prebieha postupná reštaurácia vzácnych ikon zo 16. storočia a ďalších pamiatok interiéru.

Na obnove chrámu sa podieľajú verejné inštitúcie, odborní reštaurátori, miestne spoločenstvo a dobrodinci.

Reštaurátorské práce na vzácnych ikonách pokračujú a ich dokončenie si vyžaduje ďalšie finančné prostriedky.

ROK 2026 – NOVÁ KAPITOLA STARÉHO CHRÁMU

Ani dnes sa príbeh chrámu nekončí.

V roku 2026 pokračuje starostlivosť o túto vzácnu pamiatku.

Bola vymenená strecha, ktorá chráni drevenú konštrukciu a vzácny interiér pred poveternostnými vplyvmi.

Okolie chrámu zároveň získalo nový drevený plot a kamenný chodník.

Tak ako generácie pred nami opravovali strechu, vežu, drevené steny či základy, aj dnešná generácia má svoju úlohu:

uchovať chrám pre tých, ktorí prídu po nás.

OD ROKU 1879 K ROKU 2026

Keď dnes porovnáme Myskovszkého kresbu z roku 1879 s fotografiami z 20. storočia a s dnešným chrámom, môžeme sledovať viac než storočie jeho života.

1879 – odborná kresba a pôdorys Viktora Myskovszkého
okolo 1922 – historická fotografia chrámu
okolo 1950 – chrám s plechovou strechou
1957 – fotografická dokumentácia H. Ruttkayovej
60. roky – ďalšie historické fotografie
1967 – chrám zachytený v ďalšej etape svojho života
2026 – obnovená strecha, upravené okolie a pokračujúca starostlivosť o pamiatku

147 rokov zachytených v obrazoch.

A pritom samotný príbeh chrámu je oveľa starší.

VIAC NEŽ HISTORICKÁ PAMIATKA

Tento chrám nie je iba starou drevenou stavbou.

Je miestom, kde sa stáročia stretávali ľudia s Bohom.

Drevo, z ktorého je postavený, zostarlo.
Ikony prešli rukami mnohých generácií.
Evanjeliár z roku 1709 prežil svojich pôvodných čitateľov.
Kresba z roku 1879 prežila svojho autora.
Staré fotografie prežili ľudí, ktorí na nich stáli.

A predsa jedna vec zostala rovnaká:

ČLOVEK TU STÁLE HĽADÁ BOHA,

KTORÝ JE PRAMEŇOM POKOJA.

Keď vstupujete do chrámu, nevstupujete iba do historickej pamiatky.

Vstupujete na miesto, kde sa ľudia modlili už pred stáročiami a kde sa dodnes slávi svätá liturgia.

PROSÍME, VSTÚPTE POTICHU A S ÚCTOU.

Práve stojíte na mieste, kde sa človek modlil a toto miesto v úcte uchovával už pred viac ako tromi storočiami.

CHRÁŇME TO, ČO SME DOSTALI

Tento chrám sme nepostavili my.

Dostali sme ho dočasne do svojej starostlivosti.

Pred nami sa oň starali naši predkovia. Po nás ho budú potrebovať ďalšie generácie.

Našou úlohou preto nie je iba obdivovať jeho krásu, ale urobiť všetko, čo je v našich silách, aby mohol stáť aj naďalej.

Aby aj o ďalších sto rokov mohol niekto vstúpiť dovnútra, pozrieť sa na starobylé ikony, začuť zvuk zvonov a povedať:

„Aj tu sa pred stáročiami modlili naši predkovia.“

ĎAKUJEME, ŽE POMÁHATE ZACHRAŇOVAŤ TENTO CHRÁM

ĎAKUJEME ZA VÁŠ PRÍSPEVOK NA ZÁCHRANU A OBNOVU CHRÁMU.

Vaša pomoc prispieva k zachovaniu vzácnej drevenej stavby, historických ikon, liturgických predmetov a ďalších pamiatok pre budúce generácie.